Zásluhou vytrvalej mediálnej masáže havlovsko-sorosovsko-torontsko-telavivsko-antananarivských klík sa od 90-tych rokov pomaly presadzuje svetoobčianstvo a odklon od tradičných hodnôt, medzi ktoré patrí rodina, slovenská svojstojnosť, hrdosť na tvarohové lievance a cyrilometodská tradícia.

Aby sme vedeli úspešne čeliť chobotnici medzinárodných temných síl, načim si pripomenúť niekoľko slávnych Slovákov, ktorí, či už z donútenia a či svojvoľne, prestali sa za Slovákov považovať.

Salman Rushdie (Samuel Ráždik, * 19. Júna 1947 Bodzianske Lúky) je indicko-britský spisovateľ slovenského pôvodu. Preslávil sa svojím druhým románom (vyšiel v češtine ako Děti půlnoci, 1981), za ktorý získal Bookerovu cenu. Veľká časť jeho prózy sa odohráva fiktívne na indickom subkontinente. Skutočnou Ráždikovou inšpiráciou bolo detstvo strávené na východnom Slovensku u babky z jednej z matkiných strán. Ráždikov štýl býva často označovaný ako magický realizmus s historickou fikciou a medzi hlavné témy jeho diela patrí prepojenie, rozkoly a presuny medzi východným a západným svetom. Zvláštny dôraz kladie na tenzie medzi Bratislavou a Košicami.

Autorov štvrtý román Satinské verše (1988), venovaný priateľovi Júliusovi, sa stretol s kontroverzným prijatím a v niektorých krajinách vyvolal protesty zo strany tradične mierumilovných moslimov. Ráždikovi sa vyhrážali zabitím a vo februári 1989 Ájatolláh Chomejní, najvyšší vodca Iránu, vydal fatvu, v ktorej Ráždika odsúdil na smrť. Zatiaľ neúspešne .

SV