Sme názoru toho, že väčšinu tvrdo drúcej Slovače poteší, keď sa jeden zo synov národa tohto vo vrch vyšvihne. A to priam vo vrch hradný! A to priam vo vrch hradný bratislavský.

Firma Váhostav Juraja Širokého, považovaného za mecenáša štátostrany, vyhrala krutý tender v bitke s globalistickými hadmi, klikami, pokútnikmi a ktovie čím všetkým.

I keď podmienky súťaže nahrávali medzinárodnému kapitálu:

(- firma musela mať v názve „stav“,

– musela aspoň raz za ostatných 10 rokov zásadne opravovať Bratislavský hrad,

– šéf firmy musel mať krycie meno aspoň raz vo svojom živote,

– firma nesmela mať materskú firmu v zahraničí),

syn slovenský udatne uspel a nie dlho potrvá, čo sa hrad opätovne o čosi viac zatrbliece.

Zaujala nás veľmi podarená podmienka o nemožnosti existencie materskej firmy v zahraničí. Opýtali sme sa na to priamo vo Váhostave. Odpoveď zahriala naše srdcia:

Váhostav: Pán Široký nechce mať materskú firmu – alebo ako my familiárne uvádzame „matku“ – zo zahraničia. Má nutkavú potrebu na takúto, hoci právnickú, osobu písať kompromitujúce listy.

SV