STRATENÍ NAŠINCI – Seriál

Zásluhou vytrvalej mediálnej masáže havlovsko-sorosovsko-torontsko-telavivsko-antananarivských klík sa od 90-tych rokov pomaly presadzuje svetoobčianstvo a odklon od tradičných hodnôt, medzi ktoré patrí rodina, slovenská svojstojnosť, hrdosť na tvarohové lievance a cyrilometodská tradícia.

Aby sme vedeli úspešne čeliť chobotnici medzinárodných temných síl, načim si pripomenúť niekoľko slávnych Slovákov, ktorí, či už z donútenia a či svojvoľne, prestali sa za Slovákov považovať.

Vari ich prinavrátime na správny chodník.

Anton Hopník (31.12.1937, Komjatice)

Anton Hopník sa narodil do početnej rodiny Hopníkovcov. Početné rodiny boli v Komjaticiach vtedy (ako aj inde na Slovensku) pomerne bežnou záležitosťou. Otec Hopník pracoval ako vedúci pekárne, matka ako pomocná účtovníčka v pekárni, bratia Juraj, Peter, Miroslav, druhý Peter, Igor, Severín a Svetozár pracovali ako pekári v tej istej pekárni. Sestry Emília, Zuzana, Anna, Lucia, Egídia a Otília Hopníkové pracovali ako cukrárky vo vyššie menovanej pekárni. Tam neskôr priviedli aj svojich mužov (Michala, Petra, Kristiána, Arnošta, Františka a Jozefa), ktorí sa v rovnakej pekárni zamestnali ako pekári. Postupom času kolektív rozšírili aj ženy Antonových bratov (Milica, Milota, Jana, Adriana, Kvetoslava, Iveta a Emília. Emília jediná nepracovala v cukrárni, ale ako závozník.).

Toto povestné komjatické rodinkárstvo prinútilo večne rebelujúceho Antona k emigrácii do Spojeného kráľovstva, kde zakotvil najsamprv vo Walese. K najväčším výkrikom jeho hlasu v dejinách svetovej kinematografie patrí nesporne jeho excelentný výkon vo filme Mlčanie Jahniat. Traduje sa, že námet pochádza priamo z vedľajšej chalupy z Komjatíc, odkiaľ si ho v srdci priniesol na ostrovy samotný Hopník.

Nech sa nám na rodnú prsť navráti čoskoro.

SV

 

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Zadaj správny výsledok: *