Pred dnešným zasadaním vlády sme stretli ministra práce, sociálnych vecí a rodiny Jána Richtera, ako popletene štrikuje chodbami sem i tam. Nedalo nám a požiadali sme ho o krátky, no výstižný rozhovor.

SV: Pán minister, dva týždne po vás nebolo ani vidu, ani slychu. Maródovali ste?

JR: Kdeže…onakvejšia patália sa mi stala. Predstavte si…na ostatné zasadanie vlády som prišiel ako prvý a na stoličke som mal položenú zdochnutú čiernu mačku. Odkaz znel jasne: zbaľ sa, vypadni, niečo prasklo, nedávaj rozhovory, žiadne tlačovky…v panike som zdupkal…

SV: No a teda ako sa to vysvetlilo?

JR: No…ako by som to…sedával som vedľa Zuzky (Zvolenská, pozn. red.) a tá mačka patrila jej. Pomýlil som si stoličky. No…patália, ako vravím. Ale už je dobre.

SV: A ako sa potom o svojom odvolaní dozvedela bez signálu s mačkou ministerka Zvolenská?

JR: Veď toto, veď toto. Ani sa jej neviem opýtať, lebo odvtedy jej nieto.

SV: Vďaka za rozhovor

SV